Diagnostické kritériá PAS

Triáda problémových oblastí:

  • Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie
  • Špecifické poruchy vo verbálnej a neverbálnej komunikácii
  • Narušenie v oblasti predstavivosti, záujmov, hry a obmedzené, repetitívne a stereotypné vzorce správania
DIAGNOSTICKÉ KRITÉRIÁ Aspergerovho syndrómu podľa DSM IV, 1994:

A) Kvalitatívne narušená sociálna interakcia, pričom sa prejavujú aspoň dva z nasledujúcich príznakov:

  1. výrazne narušené neverbálne správanie v celom rade aspektov, ako sú pohľad z očí do očí, výraz tváre, telesný postoj, gestikulácia pri konverzácií;
  2. neschopnosť nadviazať vzťahy s rovesníkmi zodpovedajúcej vývojovej úrovne;
  3. nedostatok spontánneho záujmu o zdieľanú radosť, záujmy, či ciele v spoločnosti druhých ľudí ( napr. absencia ukazovania, prinášania, či zdôrazňovania predmetu záujmu druhým osobám);
  4. nedostatok sociálnej a emocionálnej vzájomnosti.

B) Obmedzené opakujúce sa či stereotypné vzorce správania, záujmov a činností, pričom sa prejavuje aspoň jeden z nasledujúcich príznakov:

  1. pohlcujúce zaujatie pre jednu, či viac stereotypných záľub s prísne vymedzenými pravidlami, ktoré sa od ostatných líšia intenzitou alebo predmetom záujmu;
  2. nepružné dodržiavanie špecifických rituálov, či rutinných činností a bezvýhradné upnutie na to, aby neboli porušené;
  3. stereotypné a pravidelne sa opakujúce pohybové manierizmi (napr. kmitanie alebo krúženie rukami/prstami; pohyby celým telom);
  4. trvalé zaujatie časťami predmetov alebo objektov.

C) Poruchy zapríčiňujúce klinicky významné narušenie sociálnych, pracovných, či ďalších významných aspektov života.

D) Nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu rečového vývoja ( napr. jednotlivé slová v dvoch rokoch; slovné spojenia udržujúce komunikáciu v troch rokoch).

E) Nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu kognitívneho vývoja, úroveň sebaobsluhy a adaptívneho správania ( okrem sociálnej interakcie) zodpovedá veku; zvedavosť voči okoliu v detstve je rovnako v norme.

F) Nie sú splnené kritéria pre diagnostiku inej špecifickej pervazívnej vývojovej poruchy ani schizofrénie.

ZDROJ: ATTWOOD, T. 2005. Aspergerův syndrom. Porucha sociálních vztahů a komunikace. Praha: Portál, 2005, s. 189-190. ISBN 80-7178-979-8.

DIAGNOSTICKÉ KRITÉRIA Aspergerovho syndrómu podľa MKCH-10 (WHO), 1993:

A) Z celkového hľadiska nedochádza ku klinicky významnému oneskoreniu hovorovej reči, schopnosti porozumieť reči, ani kognitívneho vývoja.

Podmienkou diagnózy je, aby do dvoch rokov jedinec používal jednotlivé slová a do troch rokov sa naučil používať komunikatívne frázy. Sebaobsluha, adaptívne správanie a zvedavosť týkajúca sa okolia by mali v priebehu prvých troch rokov zodpovedať štandardnému intelektuálnemu vývoju. Míľniky motorického vývoja sú však oneskorené; bežná je aj pohybová neobratnosť ( nie je však nevyhnutným diagnosticky významným prejavom). Bežne sa vyskytujú špeciálne zručnosti, ktorými býva jedinec pohltený, avšak ani tie nie sú jedným zo základných predpokladov na stanovenie diagnózy.

B) Kvalitatívne odchýlky vo vzájomnej sociálnej interakcii sa musí prejavovať aspoň v dvoch nižšie uvedených oblastiach:

a) neschopnosť udržať primeraný pohľad z očí do očí; používať výraz tváre, telesný postoj a gestá pre účely usmerňovania sociálnej interakcie;

b) neschopnosť nadviazať (spôsobom primeraným mentálnemu veku a napriek mnohým príležitostiam) vzťahy s rovesníkmi založené na zdieľaní záujmov, činností a zážitkov;

c) absencia sociálne – emocionálnej vzájomnosti prejavujúcou sa narušenou, či odchýlnou reakciou na citové prejavy druhých ľudí, prípadne nedostatočná prispôsobivosť správania podľa sociálneho kontextu alebo slabé prepojenie sociálnych, emocionálnych a komunikatívnych vzorcov správania;

d) absencia spontánneho vyhľadávania prítomnosti rovesníkov, s ktorými by jedinec mohol zdieľať radosť, záujmy, či úspechy ( napr. absencia ukazovania, prinášania, či zdôrazňovania predmetov záujmu druhým ľuďom).

C) U jedinca sa prejavuje neobyčajne silný a úzko vymedzený záujem, prípadne obmedzené, opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmy a činnosti, a to prinajmenšom v jednej z nasledujúcich oblastí:

a) pohlcujúce zaujatie záľubou so stereotypným a opakujúcim sa vzorcom, ktorá je abnormálna svojím obsahom alebo zameraním; prípadne jeden a viac záujmov vyznačujúcich sa netypickou intenzitou a precízne vymedzenou povahou, avšak bez abnormalít v obsahu alebo predmete záujmu;

b) nutkavé zaujatie nefunkčnými rutinnými činnosťami alebo rituálmi;

c) stereotypné a opakujúce sa pohybové manierizmi obsahujúce buď kmitanie, či krúženie rukou, resp. prstami alebo pohyby celým telom;

d) silné zaujatie časťami predmetov alebo nefunkčnými prvkami hračiek ( napr. farbou, vnemom pri dotyku ich povrchu, hlukom, či vibráciami, ktoré produkujú).

Poznámka: Pre týchto jedincov nebýva príznačné, aby sa vyznačovali buď pohybovými manierizmami , alebo záujmom o rôzne časti predmetov alebo nefunkčné prvky hračiek.

D) Poruchu nemožno pripisovať iným formám pervazívnych vývojových porúch, simplexnej schizofrénii, schizotypnej poruche, obsedantno- kompulzívnej poruche, anankastickej poruche osobnosti, reaktívnej a dezinhibovanej poruche príchylnosti v detstve.

Porucha autistického spektra v novej klasifikácii DSM-5, 2013

Klasifikácia DSM-5 bola vydaná v máji 2013 s ambíciou byť flexibilným, praktickým a funkčným prostriedkom pre usporiadanie informácií, ktoré napomôžu pre stanovenie správnej diagnózy a správnej liečby psychických porúch. Nové vydanie piatej revízie DSM (Diagnostic and Statistical Manual) Americkej psychiatrickej spoločnosti sa využíva v širokom kontexte komunikácie medzi zdravotníckymi profesionálmi rôzneho zamerania, sociálnymi pracovníkmi a tiež slúži pre štatistické informácie a epidemiologické výskumy.

V novom vydaní klasifikačného systému DSM je evidentná snaha o harmonizáciu terminológie a kategórií s plánovaným vydaním MKCH 11. Koncept diagnózy PAS ( Autism Spectrum Disorder) odráža vedecký konsenzus, že stavy ktoré boli predtým kódované samostatne tvorí vlastne jedná porucha s rôznym vyjadrením závažnosti, ktorá zahŕňa predošlé diagnózy autistickej poruchy (detského autizmu), Aspergerovho syndrómu, Rettovho syndrómu, dezintegračnej poruchy v detstve (tzv. Hellerov syndróm) a nešpecifikovanej pervazívnej poruchy. Delenie triády symptomatických okruhov bolo zlúčené do dvoch skupín: 1) deficit v sociálnej komunikácii a interakcii; 2) obmedzené, opakované vzorce správania, záujmov alebo aktivít.

Diagnostické kritéria pre poruchu autistického spektra podľa DSM – 5
APretrvávajúce deficity v sociálnej komunikácii a sociálnej interakcii v rôznych kontextoch, ktoré nie sú vysvetliteľné celkovým vývojovým oneskorením a ktoré sa prejavujú v troch nasledujúcich bodoch:
1.deficity v sociálno –emočnej reciprocite; od abnormálneho sociálneho správania a neschopnosti viesť normálnu recipročnú konverzáciu cez obmedzené zdieľanie záujmov, emócii a pocitov, až po totálnu neschopnosť iniciovať sociálnu interakciu;
2.deficity v neverbálnom komunikačnom správaní využívanom pri sociálnej interakcii; variujú od slabo integrovanej verbálnej a neverbálnej komunikácie, cez abnormity v očnom kontakte a reči tela alebo deficity v porozumení a používaní neverbálnej komunikácie až po celkom chýbajúce používanie tvárovej expresie a gest;
3.deficity v schopnosti nadviazať a udržať vzťahy zodpovedajúce vývojovej úrovní ( a iných vzťahov ako s opatrovateľmi); varijujú od ťažkostí prispôsobiť správanie rôznym sociálnym kontextom cez ťažkosti v spoločnej fantazíjnej hre a vytváraní priatelstiev až po zreteľne chýbajúci záujem o druhé osoby.
BObmedzené, opakujúce sa vzorce správania, záujmov alebo aktivít prejavujúce sa minimálne v dvoch nasledujúcich bodoch:
1.stereotypná alebo opakujúca sa reč, motorické pohyby alebo použitie predmetov ( jednoduché motorické stereotypie, echolálie, opakujúce sa používanie predmetov, idiosynkratické frázy);
2.prehnané ulpievanie na obvyklých postupoch, ritualizované vzorce verbálneho a neverbálneho správania alebo nadmerné odmietanie zmien ( napr. motorické rituály, trvanie na rovnakej trase cesty alebo rovnakom jedle, opakujúce sa opytovanie alebo extrémna nervozita pri malých zmenách);
3.výrazne obmedzené, ulpievavé záujmy, ktoré sú abnormné v intenzite alebo zameraní (napr. silná väzba alebo zaoberanie sa neobvyklými predmetmi, vymedzené alebo všetko prenikajúce záujmy);
4.hyper alebo hyporeaktivita na senzorické podnety alebo neobvyklý záujem o senzorické charakteristiky prostredia ( napr. necitlivosť voči bolesti, teplu, chladu, negatívna reaktivita na špecifické zvuky alebo materiály, nadmerné ovoniavanie alebo dotýkanie sa predmetov, fascinácia svetlom alebo otáčajúcimi sa predmetmi.
CSymptómy sa musia prejaviť v rannom detstve ( ale nemusia byť plne zreteľné do obdobia, v ktorom sociálne požiadavky prevážia obmedzenú kapacitu).
DSymptómy celkovo obmedzujú a narušujú každodenné fungovanie.
ĎALŠIE INFORMÁCIE: Porucha sa ďalej hodnotí v troch stupňoch podľa závažnosti, čo sa opisuje ako miera potrebnej podpory ( podpora, výrazná podpora, veľmi výrazná podpora). Symptómy PAS musia byť prítomné už v rannom veku, ale nemusia byť zaznamenané do doby, v ktorej začne byť človeku zrejmé, že nedokáže naplniť sociálne požiadavky na neho kladené. Podľa nových kritérií sa diagnostikujú aj komorbidné poruchy (napr. poruchy reči, poruchy aktivity a pozornosti ADHD, úzkostné poruchy a pod.)
CARS (Childhood Austism Rating Scale)
POSUDZOVACIA ŠKÁLA NA VYHODNOTENIE AUTIZMU V DETSTVE ( Schopler, Reichler, 1998)
1) Vzťah k ľuďom. Vo vzťahu k ľuďom sú autistické deti ľahostajné k činnosti dospelých, kontakt iniciujú len minimálne alebo vôbec. Kontakt má kvalitatívne neosobný charakter.
2) Imitácia. Napodobňovanie je pre autistov veľmi problematické. Pravidelne s časovým oneskorením vyžadujú pomoc dospelej osoby.
3) Emocionálne reakcie sú svojim spôsobom alebo intenzitou neprimerané podnetu. Nálady sa ťažko menia, a to aj pri zmene prostredia alebo činnosti. Niekedy však autistické detí menia nálady rýchlo a bez akejkoľvek vonkajšej zmeny.
4) Motorika je bizarná – deti chodia po špičkách, krútia prstami, kývajú sa, strnulo sa dívajú. Niekedy tieto pozície pretrvávajú aj pri snahe dieťa zaujať.
5) Používanie predmetov, hra. V používaní hračiek a pri hre sa dostávajú do popredia záujmu nepodstatné časti hračiek a predmetov, drobné otáčavé súčiastky, výrazné farby alebo povrchy. Záujem o hračky býva všeobecne malý, predmety sú používané zvláštnym spôsobom.
6) Adaptácia na zmeny je problematická, často takmer nemožná. Vynútená zmena vyvoláva záchvat hnevu a zlosti, repetitívne pohyby alebo s námahou utíšiteľné sebapoškodzovanie.
7) Zrakové percepcie. Vizuálne reakcie sú neprimerané, autistické deti pozerajú do prázdna, vyhýbajú sa pohľadu z očí do očí, prikladajú predmety blízko k očiam.
8) Sluchové percepcie. Sluchové reakcie sa menia, chýba odpoveď na nové výrazné zvuky. Inokedy dieťa vydesia každodenné známe zvuky.
9) Čuchové, chuťové a hmatové zmysly využívajú skôr pre vlastné vzrušenie, ako pre poznanie a použitie. Očuchávanie, ochutnávanie a ohmatávanie vybraných predmetov s typickými vlastnosťami (drsný povrch, kovové predmety) patrí k obrazu autizmu. Bolestný podnet môže byť ignorovaný. A naopak – len málo nepríjemný podnet môže vyvolať silnú reakciu.
10) Strach a nervozita detí nezodpovedá situáciám. Závažný nepokoj sa objavuje i v bežných situáciách a nebezpečným situáciám dieťa naopak nevenuje pozornosť. Správa sa výrazne odlišne od zdravého vrstovníka.
11) Verbálna komunikácia. Vo verbálnom prejave sú bizarné prvky, ako echolália, nesprávne používanie zámen, použitie nesprávnych alebo nezmyselných slov, zvukov napodobňujúcich reč intonáciou a prejavom, ale bez významu. Intonácia, rytmus a hlasitosť nie sú správne volené.
12) Neverbálna komunikácia. V neverbálnej komunikácii sú zvláštne gestá bez významu. Nevyzretá neverbálna komunikácia nahradzuje verbálnu komunikáciu v situáciách, kde by intaktné deti použili slovné vyjadrenie.
13) Úroveň aktivity. Aktivita je väčšinou extrémne vysoká alebo dominuje pasivita. Deti sa vyhýbajú fyzicky náročným hrám.
14) Úroveň a konzistencia intelektových funkcií. Aj keď úroveň a konzistencia intelektuálnych funkcií je všeobecne znížená, v jednej alebo i viacerých oblastiach môžu mať deti neobvyklé schopnosti.
15) Celkový dojem – globálne hodnotíme náš celkový dojem, ktorý sa týka frekvencie symptómov potvrdzujúcich skutočnosť, že sa jedná o autizmus. Položka obsahuje celkové posúdenie na základe subjektívneho dojmu. Pri hodnotení sa využívajú všetky dostupné informácie o dieťati: anamnéza, rozhovor s rodičmi, učiteľmi, vychovávateľmi, predchádzajúce vyšetrenia, vývojové dotazníky.

Jednotlivé položky škály CARS ohodnotíme podľa intenzity výskytu nasledujúcim spôsobom:

→ správanie sa nevyskytuje nikdy – ohodnotíme číslom 1
→ správanie sa vyskytuje niekedy – ohodnotíme číslom 2
→ správanie sa vyskytuje často – ohodnotíme číslom 3
→ správanie sa vyskytuje vždy – ohodnotíme číslom 4

Výsledné skóre, ktoré orientačne určuje stupeň závažnosti poruchy, sčítame a vyvodíme záver:

♦ celkové skóre je menšie ako 30 – vývin dieťaťa je pravdepodobne normálny, alebo trpí inou poruchou ako PAS, autizmus môžeme takmer s určitosťou vyvrátiť;

♦ celkové skóre sa nachádza v intervale od 30 do 36 – u pozorovaného jedinca je vysoký predpoklad, že trpí PAS, jedná sa o podozrenie na mierne až stredne ťažkú formu detského autizmu;

celkové skóre sa nachádza v intervale od 37 do 60 – u sledovaného dieťaťa je vysoko rozvinutý autizmus, dieťa patrí do kategórie silne autistických jedincov.

ZDROJ: KOHOUTEK, R. 2008. Disharmonický a patologický vývoj osobnostihttp://rudolfkohoutek.blog.cz/0811/disharmonicky-vyvoj-osobnosti

PREHĽAD SCREENINGOVÝCH A DIAGNOSTICKÝCH NÁSTROJOV

V nasledujúcom ponúkame prehľad najpoužívanejších screeningových dotazníkov pomocou ktorých sa uskutočňuje detekcia porúch autistického spektra (PAS). Tieto dotazníky nie sú úplne spoľahlivé najmä pri detekcii miernejších foriem PAS. Posudzovacie škály a zložitejšie semištruktúrované dotazníky používajú odborníci, ktorí majú s autizmom aspoň základnú skúsenosť. Absolvovanie tréningu v používaní konkrétnej metódy a diagnostické skúsenosti majú priamy vplyv na využívaní týchto inštrumentov ako diagnostických nástrojov. V súčasnosti sa aj na Slovensku najviac používa: semištruktúrovaná škála CARS; observačná škála ADOS; screeningová metóda ADI-R založená na semištrukturovanom rozhovore s rodičmi dieťaťa či dospelého ( skóre získané v ADI-R možno algoritmom previesť na kritéria MKCH-10); metóda M-CHAT, ktorá vznikla úpravou metódy CHAT.

V susednej Českej republike doktorka klinickej psychológie a metodická riaditeľka Národného ústavu pre autismus (NAUTIS) PhDr. Kateřina Thorová, PhD. vytvorila  českú screeningovú metódu DACH- Detské autistické správanie, ktorá má formu jednoduchého dotazníka. Tento nástroj bol vyvinutý za účelom odhalenia rizika PAS u detí vo veku od 18 mesiacov do 5 rokov mentálneho veku. Screeningový dotazník DACH vypĺňajú rodičia alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú a sú s nim v pravidelnom kontakte.

Celá verzia v súčasnosti rozšírenej dotazníkovej metódy M-CHAT vrátane štruktúry následného sreeningového interview je dostupná v AJ na : http://www.mchatscreen.com/. Predmetná metóda sa zavádza aj do povinných preventívnych prehliadok u pediatra v období medzi 18. a 24. mesiacom. Používatelia tejto metódy si však musia uvedomiť, že významnému radu detí, ktoré sú testom označené ako pozitívne, nemusí byť nakoniec diagnostikovaná porucha autistického spektra, hoci viac-menej patria do skupiny detí, ktoré sú zaradené v rizikovej skupine na rozvoj vývojových oneskorení alebo iných neurovývinových porúch. U týchto detí sa však odporúča dlhodobé sledovanie.

Pripravujeme pre Vás slovenskú verziu metódy M-CHAT a postupne budeme detailne tabuľkovo zverejňovať ďalšie najznámejšie skreeningove a diagnostické nástroje:ADI-R – Autism Diagnostic Interview –Revised
(Lord, Rutter et al., 1994)

ADOS – Autism Diagnostic Observation Schedule
(Lord et al., 2012)

A.S.A.S. – The Australian Scale for Asperger’s syndrome
(Garnett, Attwood, 1995)

AQ test – kvocient autistického spektra
(Baron-Cohen,2001)

CARS – Childhood Autism Rating Scale Posudzovacia škála detského autizmu
(Schopler, Reichler et al., 1988; 2. Vydanie Schopler Van Bourgondien et al., 2010)

CHAT – Checklist for Autism ind Toddlers
(Bacon-Cohen et al., 1992)

Screeningový dotazník M-CHAT-R/F – Modified Checklist for Autism ind Toddlers
(Robins, Fein, Barton, 2009

M-DACH- Detské autistické správanie
(Thorová, 2003; Šporclová, 2015)

Môže sa Vám ešte páčiť...