Základné stratégie v edukácii a komunikácii osôb s PAS

Pri hľadaní vhodných intervencií u osôb s PAS sa zistilo, že najlepšie výsledky prinášajú štruktúrované vzdelávacie programy, vedecky overené behaviorálne prístupy (Aplikovaná behaviorálna analýza ABA, Pivotal Response Training PRT) alebo  využívanie vizualizovaných informácií pred verbálnymi inštrukciami. Kvalitná spolupráca s rodinou, dobré znalosti z vývojovej psychológie, poznanie špecifík PAS, správne uplatňovanie behaviorálnych techník prevzatých z teórie učenia a samozrejme i pedagogická a terapeutická empatia tvoria najlepší základ pre kvalitnú pomoc osobám s poruchami autistického spektra.

  • Štruktúrované učenie a TEACCH program
  • Intenzívna behaviorálna intervencia a ABA
  • Augmentatívna a alternatívna komunikácia AKK
  • Interaktívne terapeutické prístupy
Štruktúrované učenie a TEACCH program

Podľa uznávanej klinickej psychologičky Kateřiny Thorovej štrukturalizácia znamená vnesenie jasných pravidiel, sprehľadnenie postupnosti činnosti a jednoznačné usporiadanie prostredia, v ktorom sa človek s poruchami autistického spektra pohybuje. Tento špecifický prístup aspoň čiastočne kompenzuje komplikovaný handicap PAS. Namiesto neistoty a zmätku nastupuje logickosť, poriadok, pocit istoty a bezpečia, ktorý umožní akceptovať nové úlohy, učiť sa lepšie znášať udalosti, ktoré sú nepredvídateľné. Aj keď nie všetky osoby s PAS majú s akceptovaním zmien problémy, ale viac-menej všetci majú problémy s adaptabilitou. Správne aplikované metódy štruktúrovaného učenia sú prínosom aj pre hyperaktívnych jedincov s mentálnou retardáciou alebo osoby, ktoré majú ťažkosti so sebaorganizáciou.

Začiatkom 70-tych rokoch dvadsiateho storočia vznikol pri univerzite v Severnej Karolíne prvý štátny program na pomoc deťom s autizmom a pridruženými poruchami komunikácie, tzv. TEACCH program. Vďaka tomuto multidisciplinárnemu univerzitnému programu s legislatívnou podporou bolo možné získať komplexné služby v problematike PAS (diagnostika, vzdelávanie a výchova, výskum, terapia, školenie odborníkov, informovanosť verejnosti). Rodičia boli v tomto programe prizvaní do role partnerských terapeutov. Efektivita TEACCH bola overená mnohými výskumnými štúdiami a úspešný program sa stal modelom starostlivosti o osoby s PAS aj v Európe. Jeho výsledky hovoria o všetkom- tak napr. v Severnej Karolíne zaznamenali pokles počtu dospelých klientov s autizmom žijúcich v ústavoch sociálnej starostlivosti zo 40-80 % na 8%, nakoľko ostatní boli integrovaní do rodín, chránených bytov a rôznych domovoch pre autistov.

Modelový program TEACCH  [Treatment and Education of Autistic and Communication Handicapped Children] v preklade znamená liečenie, vzdelávanie a výchova detí s autizmom a iným komunikačným handicapom. Dôraz je tu kladený na včasnú a správnu diagnózu a následnú špeciálno-pedagogickú starostlivosť, ktorá vychádza zo špecifík PAS. Filozofiu TEACCH modelu môžeme charakterizovať nasledovne:

  • individuálny prístup k deťom;
  • aktívna generalizácia schopností, zručností (prepojenosť školského a domáceho prostredia);
  • úzka spolupráca s rodinou;
  • integrácia autistických detí do spoločnosti;
  • priamy vzťah medzi ohodnotením a intervenciou;
  • pozitívny prístup k deťom s problematickým správaním, aktívna snaha o pedagogickú intervenciu vedúcu k zlepšeniu správania.

Medzi ťažiskové body, o ktoré sa opiera metodika TEACCH patrí fyzická štruktúra, vizuálna podpora, zaistenie predvídateľnosti, štruktúrovaná práca edukátora a práca s motiváciou.

Fyzická štruktúra

Ide o veľmi názornú organizáciu fyzického priestoru a pracovných úloh, keď nábytok a pracovné pomôcky sú usporiadané tak, že umožňujú jedincom s PAS chápať pohľadom (bez verbálnych pokynov); zvyšuje sa ich schopnosť orientácie, samostatnosť, znižujú sa úzkostné stavy, neistota a diskoncentrácia.

Vizuálna podpora

Dvojica autoriek V. Čadilová – Z. Žampachová v publikácii „Štruktúrované učenie“ zdôrazňujú, že vizuálne vnímanie a myslenie patrí k silným stránkam u väčšiny ľudí s PAS. Jednotlivé formy tejto vizuálnej podpory uľahčujú ľuďom s PAS zvládať ľahšie a samostatnejšie štruktúru času, ale i štruktúru priestoru a jednotlivých činností. Dobre nastavená vizuálna podpora kompenzuje hendikep pamäťových funkcií a pozornosti. Vizualizáciou rovno rozvíjame aj komunikačné schopnosti.

Medzi základné prostriedky, ktoré sa používajú k vizuálnej podpore patria: procesuálne schémy, denné režimy, farebné kódy a písomné pokyny. V prípade, že sa schéma odstráni, je na tom jedinec s autizmom podobne ako jedinec, ktorý stratil pamäť. Existujú aj takí jedinci s PAS, ktorí potrebujú procesné schémy len na prechodnú dobu.

Zaistenie predvídateľnosti

Vizuálne znázornenie času a predvídateľnosť postupnosti činnosti zaisťujeme pomocou pracovných a denných schém a režimov. Okrem zníženia úzkosti a získania väčšej istoty, tieto režimy prispievajú k chápaniu vzťahov medzi konkrétnou činnosťou a symbolom, čím sa vytvára vhodná pôda pre chápanie zmyslu komunikácie.

Štruktúrovaná práca edukátora

Informácie o postupoch a výsledkoch práce majú byť starostlivo zaznamenávané a stávajú sa tak prínosom pre kvalitné plánovanie a kooperáciu medzi terapeutom, edukátorom a rodičom.

Práca s motiváciou

V centre je uvedomenie si, že pozitívna motivácia funguje lepšie ako trest. Je známe, že u osôb s autizmom v začiatkoch fungujú hlavne materiálne odmeny ako je sladkosť, obľúbená hračka/predmet alebo činnosť. Odporúča sa začať s vyššou frekvenciou odmien, postupne odmeny redukovať a prechádzať na sociálne odmeňovanie.

Intenzívna behaviorálna intervencia a aplikovaná behaviorálna analýza ( ABA)

Propagátorom vysoko individuálneho a účinného prístupu, ktorý sleduje potreby konkrétneho jedinca je Ivar Lovaas. Ide o prepracovaný, štruktúrovaný a systematický intervenčný program vychádzajúci z princípov behaviorálnej terapie. Cieľom je úprava emočného, jazykového a sociálneho správania osôb s PAS. Veľmi výrazne sa pracuje s pozitívnymi odmenami a trestom sa vyhýba. Negatívnou reakciou je dôrazné „ nie“ resp. ignorovanie, čím sa správanie „modeluje“ do správnej formy. Program je vytváraný individuálne, práca a pokroky sa starostlivo zaznamenávajú. K rozboru správania a jeho príčin slúži ucelená metodika aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA).

Na rozdiel od programu TEACCH vedia behaviorálne prístupy u osôb s PAS a inými vývinovými poruchami dosiahnuť zmenu v prispôsobovaní sa prostrediu, než prispôsobovať prostredie individuálnym potrebám osoby kladením veľkého dôrazu na štruktúrované prostredie a vizualizáciu.

Podľa Shira Richmana, autora publikácie „ Raising a Child with Autism“ aplikovaná behaviorálna analýza predstavuje intenzívny tréning, ktorý sa zameriava na učenie komunikácie, poznávacích a sociálnych zručností, hry, samoobslužných zručností. Ide o učenie, ktoré je rozdelené do malých a postupných krokov. Autor zdôrazňuje, že: „ Aplikovaná behaviorálna analýza je metóda, pomocou ktorej pozorujeme a hodnotíme správanie a učíme správanie nové. Správaniu možno porozumieť, ak podrobne posúdime súbor okolností pred a  po sledovaní správania. Po vyhodnotení okolností a po sledovaní správania môžeme začať meniť správanie, učiť správanie nové.“

Kateřina Thorová zaujíma rezervovanejší postoj aj keď zhodnocuje, že behaviorálne techniky sú do určitej miery úspešné a v intervenciách často zohrávajú ústrednú rolu. Efektívne sa dajú využívať pri zlepšovaní deficitov, pri zmierňovaní a redukcii problémového správania, ktoré so sebou prinášajú prevazívne vývinové poruchy. Na strane druhej však upozorňuje, že na intenzívnu behaviorálnu intervenciu sa nesmie nazerať ako na všemocný prostriedok liečby autizmu. A potom je tu aj nezanedbateľná finančná a časová náročnosť terapie, ktorá sa stáva prekážkou jej masívnejšieho rozšírenia. Rigidita prístupu, prílišná intenzita individuálnej práce a malý dôraz na bežné detské aktivity, ktoré dieťaťu prinášajú radosť, bývajú zdrojom kritiky odborných pracovníkov.

Na základe mnohých výskumných štúdií publikovaných v posledných 50 rokoch sa ABA stala štandardným intervenčným prístupom v oblasti porúch autistického spektra a ďalších vývinových porúch. Využíva širokú škálu účinných metód a techník (DTT, NET, verbálne správanie, párovanie, promtovanie, reťazenie, bezchybné učenie a iné), ktoré sú podľa potrieb vyplývajúcich z analýzy dát a funkčného behaviorálneho hodnotenia individuálne zostavené pre každú osobu na riešenie stanoveného cieľa. To, aký formát učenia zvolíme, závisí od úrovne zručností a deficitov každej osoby. Intervenciu zvyčajne tvorí kombinácia vysoko štruktúrovaného intenzívneho učenia (DTT), ktoré zabezpečí dostatočnú intenzitu a konzistenciu pri učení individuálne stanovených cieľov a menej štruktúrovaného učenia v prirodzenom prostredí (NET), kde sa osoba učí danej zručnosti priamo v kontexte, v ktorom ju bude využívať. Každý zo stanovených cieľov musí mať pre osobu s PAS spoločenský význam a prinášať zmeny, ktoré jej uľahčia proces učenia, zlepšia sociálne a komunikačné zručnosti, znížia alebo odstránia nevhodné správanie a naučia novému sociálne prijateľnému správaniu a ovplyvnia tak kvalitu života osoby s PAS i jej rodiny v dlhodobom meradle.

Ďalej je to Pivotal Response Training PRT – empiricky overená behaviorálna intervencia pre osoby s PAS, ktorá v sebe zahŕňa hrové stratégie v rámci konceptu aplikovanej behaviorálnej analýzy. PRT sa zameriava na kľúčové tzv. ťažiskové oblasti a cieľové správanie (motivácia, multisenzorická prercepcia a reagovanie, iniciovanie, sebaovládanie), ktoré je asociované aj so súbežným posilnením ďalšieho správania ako napríklad zdieľania pozornosti, imitácie, či slovnej zásoby. PRT uplatňuje aj vzdelávanie rodičov, vzájomnú spoluprácu a implementovanie stratégií do každodennej rutiny rodinného života. Môže byť realizované v domácom prostredí, komunite, škole, v klinických podmienkach rodičmi, rovesníkmi, súrodencami alebo odborníkmi.

Augmentatívna a alternatívna komunikácia ( AKK)

Pre vývoj človeka má zásadný význam interpersonálna komunikácia. Tento význam je daný tým, že efektívna komunikácia umožňuje každému bez rozdielu sprostredkovať zmysluplný kontakt s jeho sociálnym prostredím. Tento kontakt potom bezprostredne ovplyvňuje prevzatie potrebných spoločenských noriem, hodnôt, spôsobov správania a uvažovania, ale tiež uspokojenie základných ľudských potrieb. Naopak, jeho patologický priebeh má nedozerné dôsledky v podobe často nezvratných vývojových anomálií. Vieme, že interpersonálna komunikácia sa realizuje za pomoci prostriedkov verbálnych i neverbálnych, pričom viacerí odborníci sa zhodnú v tom, že viac využívané, aj keď nevedome, sú prostriedky neverbálne (60-80%).

Osoby s PAS trpia deficitom vrodenej schopnosti chápania významu komunikácie ako prostriedku, ktorým môžu ovplyvniť sociálne prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Najmä u detí s autizmom si musíme uvedomiť, že ich porozumenie reči je výrazne obmedzené. Ak jednotlivec s autizmom nemá k dispozícii fungujúci a zrozumiteľný systém, môže sa ako dôsledok tohto deficitu u neho objaviť problematické správanie. Z uvedeného vyplýva, že osoby s PAS potrebujú popri alebo namiesto reči aj iný spôsob komunikácie. Na jeho označenie sa používa pojem „augmentatívna a alternatívna komunikácia“, prípadne tzv. podporná a náhradná komunikácia.

Dvojica autorov A. Bondy –  L. Frost v publikácii „ Vizuální komunikační strategie v  autismu“ identifikujú, že termín „augmentatívna a alternatívna komunikácia“sa vzťahuje k intervenciám, ktoré boli vytvorené za účelom kompenzácie porúch v oblasti expresívnej komunikácie jedincov. Pojem augmentatívna znamená, že tieto intervencie môžu byť použité k zlepšeniu efektivity komunikácie cez existujúce prostriedky, vrátane reči; zatiaľ, čo alternatívna znamená vyvinúť systém, ktorý dočasne alebo aj trvale nahradí reč.

Nájsť vhodný komunikačný systém nie je jednoduchá záležitosť. Augmentatívne a alternatívne komunikačné systémy môžu existovať s určitou podporou ( elektoronickou, neelektoronickou), ale tiež bez tiež bez podpory, pomoci. Edukačná prax ukázala, že len jedna technika AAK nie je dostatočná na plnohodnotnú komunikácia, preto sa využívajú kombinácie rôznych techník, ktoré možno členiť do nasledovných skupín:

  • AKK bez pomôcok – využitie zrakového kontaktu a pohľadu, mimiky, gest, ukazovania (pointing), navádzajúcich pantonomických znakov, ukážok činnosti v náznakoch;
  • AKK s pomôckami – ide o prístupy, kde sa uplatňujú zástupné predmety v reálnej podobe a neskôr v ich zmenšeninách; fotografie reálnych predmetov a činností a na ne nadväzujúce obrázky so stúpajúcou úrovňou zovšeobecnenia až po piktogramy a komunikačné tabuľky;
  • AKK s pomôckami, ktoré sprostredkúvajú využitie ďalších nástrojov – patria tu technické pomôcky, ktoré komunikáciu uľahčujú, ale nesprostredkovávajú; ide o špecifické úpravy spínačov, ovládačov, klávesníc; hlasové výstupy upravené pre rôzne pomôcky.

Dvojica už spomínaných autorov A. Bondy – L. Forst prístupy AAK členia podľa účastí techniky a elektronických prostriedkov:

► Neelektronický komunikačný systém:

  • komunikačné knihy;
  • komunikačné tabuľky – pripevňujú sa na ne vhodné obrázky, fotografie alebo piktogramy, ktoré sa dajú flexibilne vymieňať ( napr. komunikačná tabuľka GoTalk 4 so štyrmi políčkami a GoTalk 9 využívajúca 9 políčok);
  • komunikačné peňaženky – obsahujú fotografie alebo obrázky, symboly, ktoré sú uložené v plastických obaloch;
  • zábavné balíčky – obsahujú symboly predmetov alebo obrázky vyjadrujúce určitú potrebu; pripevňujú sa na zápästie a tento balíček je vždy k dispozícií;
  • poznámkové bloky alebo samolepiace papieriky

► Elektronický komunikačný systém – produkuje výstup, ktorý je ľahko zrozumiteľný; ide o počítač, pomôcky s hlasovým výstupom a tlačiarňou, rôzne hračky a knihy, ktoré pri dotyku hovoria.

Podľa K. Thorovej metódy AAK sa používajú hlavne u nerozprávajúcich detí alebo ako podporný systém v predškolskom veku u rozprávajúcich detí, ktorých vývoj rečí je nedostatočný. Zaraďujeme tu nácvik znakov, používanie piktogramov, symbolov, písanie a čítanie slov. Ako ucelenú metodiku autorka odporúča britský PECS – Picture Exchange Communication System, ktorý je známy ako Výmenný obrázkový komunikačný systém. Komunikácia začína vždy od žiadosti ( imperatívna funkcia), teda nie od pomenovania (nominatívna funkcia), pričom sa využívajú predmety a piktogramy podľa schopnosti dieťaťa. Nikdy sa nezačína s vyjadrením súhlasu/ nesúhlasu, ale ide o komunikáciu dieťaťa skrz hrnček alebo obrázok s hrnčekom, ktorým dieťa signalizuje, že sa chce napiť.

Vytvorenie správneho komunikačného systému pre deti s PAS je veľmi dôležité pre ich ďalší komplexný osobnostný vývin. Komunikačná terapia nie je len prostriedkom pre alternatívny spôsob komunikácie, ale zároveň sa usiluje u detí s PAS navodzovať a rozvíjať všetky potrebné funkcie komunikácie. Prostriedky sa pritom vyberajú podľa individuálnych schopností dieťaťa a nacvičuje sa tiež kombinácia prostriedkov – postoj, očný kontakt, verbálne spojenie a podobne.

Uznávaná klinická psychologička K. Thorová v monografii „Poruchy autistického spektra“ nasledujúcim spôsobom identifikovala funkcie komunikácie vo vzťahu k deťom s PAS:

  • žiadosť ( žiadosť o jedlo a pitie, o použitie obľúbenej veci; potreba ísť na toaletu; žiadosť o pomoc );
  • získanie pozornosti ( rodičov, ostatných dospelých, rovesníkov);
  • popis okolia ( upozornenie na vec, upozornenie na cudziu aktivitu,);
  • popis vlastnej činnosti ( „to je moje“; „ som hotový/á“; komentovanie vlastnej činnosti );
  • súhlas ( súhlas s činnosťou alebo prijatie ponúkaného predmetu);
  • nesúhlas ( odmietnutie veci, činnosti);
  • vyjadrenie pocitov ( radosť, smútok, zlosť, bolesť, strach, …);
  • vyjadrenie citov ( láska, žiarlivosť, obdiv, „ mám/nemám rád“, …);
  • podávanie informácií ( odpoveď na otázku; informácie z minulosti/budúcnosti);
  • získavanie informácií ( spektrum otázok: čo je to, kde, kam, kadiaľ, ktorý, kedy, kto, prečo? );
  • sociálna komunikácia (vyjadrenie túžby po fyzickom kontakte, utešovanie druhých, spontánny pozdrav, zdvorilostné frázy, žiadosť o vec alebo službu pre niekoho iného, ponuka k spoločnej aktivite, ospravedlnenie).
Interaktívne terapeutické prístupy

V súvislosti s ovplyvňovaním autistických prejavov sa veľmi často stretávame s termínom „terapia“ , ktorý u mnohých vyvoláva predstavu, že ide o liečenie v medicínskom zmysle slova. Žiaľ, nakoľko neexistuje jasná príčina autizmu, jeho liečba v zmysle vyliečenia, nie je možná. Autizmus ako trvalý stav však možno veľmi výrazne ovplyvňovať rôznymi špeciálnymi metódami a prístupmi, ktoré najčastejšie zastrešujeme termínom „terapieautizmu“. Ide vlastne o špecifické metódy výchovy a vzdelávania označované ako edukačné. Významný belgický odborník v oblastí autizmu T. Peeters výstižne označil súčasnú ponuku dostupných terapií autizmu ako supermarket autizmu, koktail rôznych metód a prístupov“, pričom žiadna osoba s PAS nemôže mať úžitok z bludiska, kde je akceptovaný určitý prístup práve tak, ako prístup celkom protichodný.

V  špeciálnopedagogickej praxi boli vždy využívané prístupy s terapeutickým presahom, a vďaka všeobecne rešpektovaným metódam resp. princípom reedukácie, kompenzácie a rehabilitácie, to ani inak nešlo. Problematickým sa skôr javilo prílišné odlišovanie toho, do akej miery má zvolený prístup edukačný charakter, a do akej miery charakter terapeutický. S rozšírením teoreticko – metodologického rámca odboru a s ním súvisiacim nárastom možných kompetencií špeciálnych pedagógov došlo v tomto smere k významnému kvalitatívnemu skoku. Kým u niektorých osôb s PAS je potrebné štrukturovať prostredie a činnosti, inde môžeme využiť príjemné aktivity a nenáročné prostredie, kde sa jedinec s PAS cíti dobre, a kde nie je veľa podnetov na jeho rozptýlenie. Existuje celé spektrum intervenčných prístupov, ktoré máme k dispozícii:

Herná a interakčná terapia

Pri hernej a interakčnej terapii sa využívajú spontánne i štruktúrované herné situácie v domácom i školskom prostredí. Jedinec s PAS sa zapája do jednoduchých fyzických hier, sociálne interakčných hier, kolektívnych hier a učí sa chápať pravidlá. Hlavné ciele:

  • zlepšenie úrovne myslenia a uvažovania ( predovšetkým v oblasti symbolických funkcií);
  • zlepšenie komunikácie prostredníctvom gestikulácie, znakov a slov;
  • vývoj emócií a sociálneho správania cez herné vzťahy s dospelými i rovesníkmi.

Herná terapia je doporučená aj ako súčasť vzdelávacieho programu s väčšou či menšou mierou štruktúry podľa individuálnych potrieb dieťaťa/žiaka. Využívanie behaviorálnych techník sa javí veľmi efektívne (odmeny, štruktúra hry, zaistenie predvídateľnosti niektorých krokov). Vhodnou podpornou metódou je tiež videotréning interakcií, pri ktorom sa rôzne situácie natáčajú na kameru a následne sa analyzujú.

Arteterapia

Liečba výtvarným umením môže byť receptívna ( t.j. vnímanie vybraného umeleckého diela s určitým zámerom) a produktívna (expresívna forma). Expresia je špecifická, citovo zafarbená a viac-menej zámerne štruktúrovaná reprezentácia vnútorného sveta tvorcu. Je nástrojom individuality, nakoľko dáva priestor k jedinečnosti, projekcii a sebarealizácií človeka, jedincov s PAS nevynímajúc. Arteterapiu vnímame ako expresívnu terapiu z dvoch uhlov pohľadu. V  širšom chápaní ide o zastrešujúci pojem pre všetky expresívne terapie – dramatoterapiu, poetoterapiu, biblioterapiu, muzikoterapiu, tanečnú tetrapiu a v užšom pohľade arteterapia využíva len výtvarné umelecké formy.

Arteterapeutický program je pre niektorých jedincov s PAS veľmi prínosnou súčasťou výchovy a vzdelávania, nakoľko podporuje rozvoj celej škály mentálnych funkcií. Význam pre psychický rozvoj má už samotný proces tvorby, ktorý umožňuje sebavyjadrenie, navodzuje príjemný pocit uvoľnenia a prináša radosť z výsledku i procesu tvorby. Skupinová a individuálna arteterapia využíva rôzne výtvarné techniky, ktoré sú prispôsobené veku, schopnostiam a individuálnym preferenciám. Z celej škály výtvarných techník sa najčastejšie využíva tematická i voľná maľba, kašírovanie, koláž, jednoduchá grafika (linoryt), ale aj populárna vosková batika. Niektorí jedinci bez tvorivého potenciálu môžu postupovať podľa štruktúrovaných šablón, čo im prináša rovnakú radosť ako deťom, ktoré pracujú kreatívnejšie. Mnoho osôb s PAS kreslia veľmi originálne a tešia sa z vystavenia alebo predaja svojich prác na rôznych charitatívnych akciách.

Fyzioterapia a pohybové aktivity

Do fyzioterapie v širšom zmysle nezaraďujeme iba rehabilitáciu, ale aj iné pohybové aktivity, ktoré sú pre zdravý vývoj osôb s PAS prospešné a mali by sa stáť súčasťou ich každodenného programu. Patria tu najmä prechádzky, telocvik ( často štruktúrovaný), plávanie, beh, bicyklovanie, trampolining a ďalšie aktivity. Je všeobecne známe, že prirodzené uvoľňovanie endorfínov pri pohybových aktivitách vedie k dobrému naladeniu, znižuje problémové správanie a zvyšuje schopnosť prijímať nové informácie.

Známe fyzioterapeutické metódy: Vojtová metóda, senzomotorická stimulácia, bazálna stimulácia, aktívna terapia v závese, cvičenie na veľkej lopte, hipoterapia a rôzne relaxačné techniky.

Zooterapia (animoterapia)

Zooterapia spočíva vo využití rôznych domestikovaných zvierat k liečbe psychiky človeka, ako aj k stimulácii sociálnej a emočnej komunikácie. Osoby s PAS reagujú na rôzne zvieratá značne nekonzistentne – môže ísť o váhavý kontakt, ktorý môže prerásť až do vrelého prijatia a radosti zo spoločnej aktivity, no môžu nastať aj stavy fóbie, ktoré kontakt znemožnia. Tak napr. pri hipoterapii okrem interakcie s koňom má jazda na koni významné fyzioterapeutické účinky, nakoľko tu dochádza k pozitívnemu ovplyvneniu svalového napätia a rôznych motorických funkcií. Nemenej významná je tu aj radosť zo samotnej aktivity. Rozšírenou metódou je u nás najmä canisterapia, kde sa využíva kladný vzťah osôb s PAS k psom, ich záujem o interakciu. Môže byť tiež využitá k nácviku koncentrácie a zvýšeniu pozornosti, k rozvoju sociálneho cítenia, zlepšeniu kvality života a aj k zníženiu agresivity osôb s PAS. Uplatňuje sa tiež ako pomocná psychoterapeutická metóda pri riešení rôznych situácií, kde iné metódy zlyhávajú.

Komunitné bývanie

Ukazuje sa ako najvhodnejšia forma pri procese osamostatňovania dospelej osoby s PAS. Môže pritom ísť o bývanie s plnou alebo čiastočnou asistenciou, t. j. bývanie ktoré sa čo najviac podobá prostrediu domova. V prístupe ku klientom komunitného bývania sa dôraz kladie na komunikáciu, sebaobsluhu, rozvíjanie sociálnej interakcie, pracovných zručností a samostatnosti – t.j. bežné denné aktivity v bežnom prostredí náhradného domova, resp. domova na pol ceste. Pri príprave komunitného bývania je potrebné vytvoriť podmienky tak, aby sa dalo zvládnuť aj problémové správanie dospelých autistických jedincov. Dôležité je nezabúdať na vyhradenie miesta na súkromie a relaxáciu.

Farmakoterapia

Farmakoterapia je indikovaná hlavne pri symptómoch, ktoré sprevádzajú osoby s PAS: úzkosť, depresia, obsedantno-kompulzívna porucha, porucha spánku, hyperaktivita, sebapoškodzovanie, agresivita, emočná labilita, deštruktívne správanie.

Muzikoterapia

Muzikoterpia je založená na skutočnosti, že hudba uľahčuje cestu k prejaveniu emócií, otvára komunikačné kanály, facilituje sociálnu interakciu a umožňuje relaxáciu. Využitie hudby je v terapeutickom procese veľmi rôznorodé, aplikuje sa celý rad techník, napr. interaktívna muzikoterapia, aktívna improvizovaná hudobná terapia a iné. Mnohí jedinci s PAS majú hudbu a určité zvuky veľmi radi, a tak u nich muzikoterapia javí ako veľmi efektívna podporná metóda rozvoja. Muzikoterapeuti často porovnávajú hudobnú komunikáciu s preverbálnou komunikáciou, ktorá prebieha medzi matkou a dieťaťom v rannej fáze vývoja. Hudobná komunikácia je pre osoby s PAS zrozumiteľnejšia, nevzbudzuje toľko úzkosti ako verbálna komunikácia a ľahšie prekonáva zábrany pri sociálnej interakcii. Hudba navyše predstavuje významná motivačný prostriedok, a tak je často u jedincov s PAS používaná ako odmena. Edukátor/terapeut môže používať hudobný nástroj ako zástupný objekt pri utváraní terapeutického vzťahu, ako „spoločníka“ pre vzájomný sociálny kontakt. Nástroj, jeho tvar, zvuk a povrch často fascinujú osoby s autizmom.

Ergoterapia

Špecifické liečebné využitie pohybu, ktorý má charakter pracovného úkonu, sa uplatňuje v ergoterapii osôb s PAS. Rozlišujeme štyri základné oblasti: ergoterapia zameraná na výchovu k samostatnosti – ide o praktizovanie bežných denných činností; ergoterapia cielená na posilnenie narušených funkcií; ergoterapia zameraná na pracovné začlenenie osoby s PAS – jej súčasťou je ergodiagnostika; kondičná ergoterapia – hľadanie psychickej rovnováhy osôb s PAS, vyplnenie voľného času a zlepšenie celkovej kondície.

Ergoterapeutický proces obsahuje, podobne ako iné terapie, fázu plánovania terapie (t.j. vytvorenia plánu s krátkodobými i dlhodobými cieľmi), realizáciu terapeutických programov a hodnotenie ergoterapeutického procesu. Na rozdiel od pracovnej rehabilitácie vystupuje zamestnávanie v ergoterapii nielen ako cieľ, ale predovšetkým ako prostriedok liečby. Slúži k zlepšeniu psychických a somatických funkcií, kvality života a zapojenia jedinca do spoločnosti. K najzákladnejším zručnostiam, ktoré ergoterapia rozvíja, patria zručnosti jemnej motoriky (úchop, koordinácia pohybov, reťazenie drobných úkonov do komplexnej činnosti, spolupráca oboch rúk). Niektorým osobám s PAS vyhovuje manuálna práca, ktorá na nich pôsobí ukludňujúco, iní potrebujú viac štruktúry pri činnosti alebo využívajú tzv. procesuálne schémy. V rámci ergoterapeutického programu sa pri práci s osobami s PAS osvedčili rôzne techniky – tkáčske práce na ráme, na tkáčskom stave, košikárske techniky, výroba sviečok, keramika alebo modelovanie.

Relaxácia

Relaxácia redukuje úzkosť a tenziu, zvyšuje schopnosť odolávať frustrácii a tiež prijímať nové informácie. Najmä nervový systém dieťaťa s PAS je nesmierne krehký a veľmi ľahko podľahne preťaženiu. Naučiť sa relaxovať je preto veľmi dôležité. Odpočinok a relaxácia by sa mali stať pevným bodom domáceho i školského programu, k čomu je potrebné vhodne prispôsobiť prostredie školy/triedy, napr. vytvorením relaxačných kútikov alebo miestností (snoezelen). Každý jedinec s PAS uprednostňuje iný spôsob relaxovania. Rozoznávame nasledujúce formy relaxácie:

  • zraková – zrakové autostimulačné aktivity ( špeciálne relaxačné izby);
  • dotyková – rôzne masáže ( klasické, reflexné) , kúpele, zábaly a iné;
  • čuchová – aromaterapia;
  • sluchová – počúvanie hudby, spevu vtákov, meditačné zvuky, obľúbené sluchové autostimulačné aktivity;
  • vestibulo-kochleárna – používanie hojdačiek, závesných sietí, pohyby na terapeutickom valci alebo veľkej lopte a iné aktivity;
  • senzorická diéta“ – ide ovyužívanie možnosti poležať resp. venovať sa obľúbenej činnosti v pokoji bez vyrušovania ( napr. aj pomocou slúchadiel na uši). Niektorým deťom vyhovuje „vtisnutie sa“ do tesného mäkkého priestoru (využitie molitanového sedáka, tulivaku, obalenie tela perinou alebo dekou). Mnoho detí s PAS si potrebuje jednoducho odpočinúť od ľudí, čo môže pri správnom využívaní výrazne zredukovať problémové správanie.
Rodinná psychoterapia

Správne vedená rodinná terapiamôže odstrániť, resp. eliminovať zafixované spôsoby komunikácie, vzájomného hodnotenia a správania.Umožňuje poznávať nové cesty pre zdravé spolužitie a vývoj rodiny. Otvára pole pre diskusii o nových možnostiach; koriguje mýty o tom, ako má správna rodina vyzerať a ako sa má v nej žiť; pomáha prebudovať vzťahy, role, očakávania; rieši aktuálne problémy a konflikty a v konečnom dôsledku môže pozitívne zmeniť spôsob rodinného spolužitia.

Facilitovaná terapia

Pri facilitovanej terapii sa poskytuje priame fyzické vedenie alebo opora ruky najmä u jedincov s ťažším postihnutím, ktorí sú vďaka tejto opore schopní písať, prípadne využívať rôzne komunikačné pomôcky (tabuľky, písané slová, piktogramy,…) alebo vyťukávať slová na klávesnici počítača.Funkčné fyzické vedenie umožňuje osobám s problémovým porozumením reči pochopiť úlohu. U mnohých jedincoch s psychomotorickým nepokojom, či kompulzivnými stereotypnými pohybmi fixácia ruky pomáha k sústredeniu na úlohu, čím sa zlepšuje ich výkon. Úspechy terapie boli však dlho preceňované a až vedecké overenie tejto metódy ukázalo na neadekvátnu pomoc facilitátora, ktorý podvedome ovplyvňuje zvereného klienta.

Môže sa Vám ešte páčiť...